Intraokulárne nádory – nočná mora oftalmológa

Úvod

Vo veterinárnej praxi sa pomerne často stretávame s nádormi postihujúcimi očné tkanivo. Výskyt druhovo – špecifických rozdielov má dôležitý vplyv na biologické správanie sa nádorov ako aj na dlhodobú prognózu pacienta. Ak pôvodným miestom výskytu nádorov je oko, hovoríme o primárnych nádoroch, pri sekundárnych nádoroch sa mestázy dostávajú do oka z iných neoplastikých ložísk. Intraokulárne nádory spôsobujú slepotu z dôvodu sekundárnej uveitídy alebo glaukómu. Metastazujúce nádory majú akútnejší priebeh a sú multifokálne.

Intraokulárne nádory u psov a mačiek patria k pomerne menej často sa vyskytujúcim očným ochoreniam. Môžu byť primárne alebo sekundárne, pričom najčastejší pôvod týchto nádorov je z oblasti prednej uvey. K primárnym nádorom prednej časti uveálneho traktu patrí melanóm, iridocyliárny epiteliálny nádor a meduloepitelióm. Sekundárne nádory postihujúce uveálny aparát sú najčastejšie zastúpené lymfosarkómom a hemangiosarkómom, z ostatných nádorov kožný melanóm a melanóm z dutiny ústnej, malígny histiocytóm, seminóm, karcinóm močového mechúra a uretry, rabdomyosarkóm, adenokarcinóm žľazy tretej mihalnice a mliečnej žľazy ako aj iné nádory z oblasti nosa, obličiek a pankreasu. Aj napriek tomu, že primárne intraokulárne nádory nemetastazujú, lokálna deštrukcia tkaniva a sekundárny glaukóm sú časté sprievodné komplikácie. Nádory musia byť odlíšené od iných intraokulárnych útvarov, ako naprípklad cysty dúhovky, granulomatózne lézie a stafylómy. Diagnostika nádorov lokalizovaných v prednej časti uvey pozostáva z kompletného oftalmologického vyšetrenia, vrátane ultrasonografického vyšetrenia.

Primárne nádory sietnice, choroidey a disku očného nervu sú u psov a mačiek veľmi zriedkavé. Do tejto skupiny nádorov patrí meduloepitelióm , melanóm choroidey a glióm. Sekundárne nádory zadných segmentov oka môžu vychádzať z pôvodného ložiska predných segmentov, optického nervu, extraokulárneho tkaniva, alebo sú metastázami vzdialenejších tkanív a orgánov. K okulárnym prejavom nádorov zadných segmentov patrí krvácanie, uveitída, glaukóm a slepota. Nádory, ktoré sú lokalizované z vonkajšej strany očného bulbu a prerastajú smerom dovnútra, spôsobujú abláciu sietnice a slepotu.

Primárne nádory uveálneho traktu

Melanóm patrí k najčastejšie sa vyskytujúcim intraokulárnym nádorom u psov a mačiek. Z hľadiska klasifikácie malígnosti tohto typu nádorov sa termín melanocytóm používa pre benígne nádory prednej uvey a melanóm pre malígne nádory. Intraokulárne melanocytárne nádory sa najčastejšie vyskytujú u starších psov a mačiek s priemerným vekom 9 – 12 rokov. K prvotným klinickým príznakom patrí zmena zafarbenia dúhovky. Melanómy môžu byť ložiskové, lokalizované priamo na dúhovke, alebo extenzívne prerastajú do pupilárneho otvoru a spôsobujú dyskóriu. Zhrubnutie dúhovky, nepravidelný tvar pupily, slepota a bolestivosť patria k sprievodným klinickým prejavom ochorenia. Stupeň pigmentácie je rôzny, môžu sa vyskytnúť aj amelanotické melanómy, avšak ich výskyt je zriedkavý. Keratitída, predná uveitída, hyphema, sekundárny glaukóm, buftalmia a ablácia sietnice sú častými sprievodnými klinickými nálezmi pri melanómoch. Diagnostika sa vykonáva na základe klinických príznakov. Z hľadiska diferenciálnej diagnostiky je potrebné vylúčiť uveálne cysty, stafylóm a limbálny melanocytóm. Cysty dúhovky sa dajú odlíšiť jednoducho, pretože sú priehľadné a dajú sa presvietiť. Limbálny melanocytóm sa vyskytuje na externom povrchu očného bulbu. Ultrasonografickým vyšetrením stanovíme lokalizáciu odkiaľ tumor vychádza. K iným pomocným vyšetreniam patrí gonioskopia. Malígne melanómy predstavujú približne 20 % všetkých melanóznych nádorov. Metastazujú do ústnej dutiny alebo kože.

Iridociliárny epiteliálny nádor patrí k druhému najčastejšie sa vyskytujúcemu typu intraokulárneho nádoru uveálneho aparátu. Vychádza z pigmentovej alebo nepigmentovej časti epitelových buniek dúhovky a ciliárneho telesa. Primárne iridociliárne epiteliálne nádory sú neinvazívne, majú pigmentované epiteliálne bunky a tenkú bazálnu membránu na povrchu. Vyskytujú sa najčastejšie u psov a mačiek stredného veku. Môžu byť segmentované a nesegmentované, solitárne a papilárne a invazívne a neinvazívne. K najčastejším iridociliárnym nádorom patrí benígny adenóm a potenciálne malígny adenokacinóm. Vzhľadom na podobnosť klinických príznakov ako pri melanóme je klinické rozpoznanie daného typu nádoru veľmi obtiažne a dá sa stanoviť len na základe histologického vyšetrenia.

Sekundárne nádory uveálneho traktu

Sekundárne nádory uveálneho traktu, z ktorých najčastejšie sa vyskytujú lymfómy a hemangiosarkómy majú rovnaké klinické príznaky, aj keď predstavujú rozdielny typ nádorov. Klinicky sa prejavujú prednou uveitídou, hyphemou a glaukómom.  Pri lymfosarkóme sú klinické zmeny bilaterálne prejavujúce sa prenou uveitídou, infiltráciou rohovky, v neskorších štádiách dochádza k rozvoju panuveitídy, rohovka je nepriehľadná a časté je aj subretinálne krvácanie s následným zvýšením intraokulárneho tlaku.

Primárne nádory sietnice, choroidey a disku očného nervu

Meduloepiteliómy patria k zrelým nádorom neuroepiteliálnych buniek ako napríklad adenňomy a adenokarcinómy. Postihujú aj mladé zvieratá a to už od veku 5 mesiacov. Klinicky sa prejavujú nepriehľadnosťou a vaskularizáciou rohovky, masou vyskytujúcou sa v prednej očnej komore, hyphemou a sekundárnym glaukómom. Aj keď tieto nádory sú väčšinou benígneho pôvodu, ich deštrukčný vplyv na oko spôsobuje definitívnu stratu zraku. Choriodiálne melanómy sú menej časté a sú charakteristické ako tmavo sa vyskytujúce škvrny v oblasti tapetum lucidum v blízkosti papily očného nervu.
Sekundárne metastazujúce nádory zadných očných segmentov majú klinický prejav intraokulárneho krvácania, uveitídy, glaukómu, ablácie sietnice a slepoty. K týmto nádorom patrí adenokarcinóm mliečnej žľazy, malígny melanóm, hemangiosarkóm a iné.

Záver

V prípadoch podozrenia na výskyt intraokulárnych nádorov je dôležité komplexné vyšetrenie pacienta. Okrem oftalmologického vyšetrenie predných a zadných očných segmentov, merania vnútroočného tlaku a ultrasonografického vyšetrenia oka je podstatné aj hematologické, biochemické a serologické vyšetrenie. Odber vzoriek komorovej vody a sklivca môže byť prospešné pri cytologickej identifikácii typu nádoru. V indikovaných prípadoch navrhujeme rőntgenologické, prípadne podľa možností aj CT a MRI vyšetrenie. Terapia závisí od prognózy a zahrňuje chirurgickú excíziu, chemoterapiu, kryochirurgiu, abláciu laserom a enukleáciu. Vzhľadom na závažnosť komplikácií pri intraokulárnych nádorov je vždy potrebné opatrné vyslovenie prognózy.

Literatúra

  1. Kilrain CG, Saik JE, Jeglum KA., Malignant angioendotheliomatosis with retinal detachmentsin a dog. J Am Vet Med Assoc 1994; 204: 918 – 921
  2. Cullen CL, Caswell JL, Grahn BH., intravasular lymphoma presenting as bilateral panophthalmitis and retinal detachment in a dog. J Am Anim Hosp Assoc 2000; 36: 337 – 342
  3. Ryan AM, Diters RW., Clinical and pathologic features of canine melanomas. J Am Vet Med Assoc 1984; 184: 60 – 67
  4. Dubielzig RP., Ocular neoplasia in small animals. Vet Clin N Am Sm Anim Pract 1990; 20: 837 – 848
  5. Miller PE, Dubielzig RR ., Ocular tumors. In: Withrow SJ, MacEwen EG, eds. Small Animal Clinical Oncology. Philadelphia: WB Saunders, 2001
  6.  Dubielzig Rr., Tumors of the eye. In. Meuten DJ, ed. Tumors in domestic animals. Ames: Iowa State Press, 2002
TOP