Výskyt očného dermoidu u zvierat

Výskyt očného dermoidu u zvierat

Autor: Prof. MVDr. Alexandra Trbolová, PhD
MVDr. Agnieszka Balicka, PhD
MVDr. Mária Lapšanská

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

Súhrn

V článku popisujeme výskyt očného dermoidu u psov rôzneho plemena.
Dermoid je príkladom choristómu alebo vrodeného ohraničeného prerastania mikroskopicky normálneho tkaniva. Dermoid sa môže vyskytovať na spojovke, v takom prípade histiologicky normálna koža vychádza zo spojovky, najčastejšie z jej laterálnej strany a postihuje aj limbus. Dermoid obsahuje vlasové folikuly, ktoré, vyrastajú z jeho povrchu a tieto spôsobujú dráždenie spojovky a prípadne aj rohovky, ktoré vedú k nadmernému slzeniu a keratitídam. Dermoidy zvyčajne rastú pomaly. Okrem psov sa môžu vyskytovať aj u herfordského dobytka, u ktorého bola zistená dedičná predispozícia na recesívnom polygenetickom základe. U ostatných zvierat sa dedičnosť predpokladá u mačiek plemena birma a barmských mačiek, u psov je to napríklad u plemien bernardín, jazvečík, dalmatín a iných.
Pokiaľ sa dermoid vyskytuje aj na rohovke, je jednoznačne potrebné referovať takéhoto pacienta k špecialistovi, nakoľko si zákrok vyžaduje špeciálnu mikrochirurgiu rohovky so štepom prípadne aplikáciou xenológneho transplantátu.
Kľúčové slová: Pes, choristóm, limbus, spojovka, rohovka, dermoid.

Summary

In this article, we describe occurrence of ocular dermoid in different dogs breed.
Dermoid are examples of choristoma or congenital circumscribed overgrowth of microscopically normal tissue in an abnormal place. Conjunctival dermoids represent histologically normal skin arising in the conjunctiva, usually laterally, and frequently involving limbus. Dermoid contain hair follicles have hair growing from the surface, which causes conjunctival and corneal irritation. They can occurred not only in dogs, but we can find them also in Hereford cattle. In these cattle was identified recessive and polygenetic genetic origin. in other animals, we believed that the dermoid can be inherited in Birman and Burmese cat, Saint Bernard dogs, dachshunds, Dalmatians and other dogs breeds.
If there is corneal occurrence of dermoid, it is important to refer this patient to ophthalmological specialist, because of microsurgical treatment of the affected cornea, and covering of defect by graft or other xenolog transplant tissue.
Key words: dog, choristoma, limbus, conjunctiva, cornea, dermoid.

Úvod

Dermoid predstavuje z histologického hľadiska fyziologické tkanivo, ktoré sa vyvinulo na abnormálnom mieste v priebehu embryonálneho vývoja. Jeho histologické zloženie môže byť odlišné, avšak principiálne pozostáva z častí, ktoré sú charakteristické pre normálnu kožu a to epidermis, dermis, žľazové tkanivo, tukové tkanivo, vlasy/chlpy, chlpové folikuly a cievy. Na oku sa dermoid môže vyskytovať na rôznych častiach oka, nielen na spojovke a rohovke. Stretávame sa s ním aj v oblasti tretej mihalnice, alebo môže postihovať súčasne niekoľko vonkajších štruktúr oka. U psov, ale aj u ľudí sa najčastejšie nachádza v temporálnej oblasti limbu s prerastaním na spojovku a rohovku. Nie je zriedkavosťou, že spôsobuje inklúzne orbitálne cysty. Okrem psov, mačiek, hovädzieho dobytka bol ich výskyt popísaný aj u koní, králikov, ošípaných, oviec, morčiat, tiav, potkanov a papagájov. Ich výskyt je unilatelaterálny, avšak bilaterálne sa vyskytujúce dermoidy nie sú žiadnou vzácnosťou.n“ o 200 %. Do strómy sa po porušení epitelu dostáva voda z prekorneálneho slzného filmu.

Dermoidy patria k vrodeným abnormalitám, ktoré sú prítomné už v čase narodenia. Aj keď v počiatočnom štádiu nemusia spôsobovať žiadne problémy, s rastom zvierať rastú aj oni a spôsobujú veľakrát závažné očné problémy, niekedy až so stratou očného bulbu kvôli perforovaným vredom1,2.

Epifora, blefarospazmus, pigmentácia rohovky, vredy rohovky, keratitídy sú najčastejším klinickým príznakmi demoidov. Tieto sekundárne komplikácie sú spôsobené najčastejšie rastom a iritáciou chlpov vyrastajúcich z dermoidu.

Genetická predispozícia bola zistená u psov, mačiek, a hovädzieho dobytka. K týmto patria baset, jazvečík, dalmatínsky pes, doberman, nemecký ovčiak, zlatý retríver, bernardín, welšský korgi. U hovädzieho dobytka bola popísaná dedičnosť u herefordkého plemena. Barmaské mačky a mačky plemena birma sú tiež postihnuté dedičnou formou výskytu dermoidu oka3,4.

Emryologická a histopatologická charakteristika očného dermoidu

Dermoid vzniká v priebehu embryonálneho vývoja a jeho presný patofyziologický mechanizmus nebol až doposiaľ popísaný. Predpokladá sa, že sa jedná o abnormálnu invagináciu ektodermu, ktorej výsledkom je diferencované kožné tkanivo, ktoré sa inkorporuje na povrch ektodermu a tkanivá, ktorých pôvod je z nervového tkaniva.
Histopatologicky dermoid vykazuje prítomnosť ektodermálneho (keratinizujúci epitel, chlpy, nervy, svaly, žľazy) a mezodermálneho tkaniva (fibrózne tkanivo, tuk, cieny, chrupavka).

Histologické nálezy, ktoré boli vykonané u jednotlivých dermoidov u rôznych druhov zvierat sú veľmi podobné. Dermoid histologicky najčastejšie obsahuje epidermis, dermis a subkutánne tkanivo. Povrch dermoidu je pokrytý dlaždicovým epitelom s rôznym množstvom a stupňom keratinizácie. V dermálnej a subdermálnej časti sa histologicky najčastejšie stretávame s chlpmi, chlpovými folikulmi, kolagénom, cievami, tukovým tkanivom a žľazami.

Očné dermoidy patria do skupiny choristómov. Choristóm je histologicky normálne tkanivo, ktoré sa vyskytuje v abnormálnej lokalizácii. Limbálne, rohovkové a spojovkové dermoidy patria jednoznačne do kategórie choristómov. Palpebrálne dermoidy naproti tomu nepatri do skupiny dermoidov, ale do skupiny hamartómov1.

Výskyt a lokalizácia dermoidov

Očné dermoidy, ako už bolo spomínané postihujú mnohé vonkajšie časti oka ako napríklad limbus, rohovku, spojovku, tretiu mihalnicu a hornú a dolnú mihalnicu. U psov je najčastejšou lokalizáciou temporálna časť limbu a tvorí okolo 50 % výskytu. Vo všeobecnosti sa v oflalmológii stretávame s popisom výskytu dermoidov na 4 oblastiach oka a to limbálna, rohovková, spojovková a oblasť mihalníc.

Výskyt dermoidov vo vzťahu k plemenám psov je veľmi rozsiahly. Najčastejšie sa s nim stretávame u chondrodysplastických psov akými sú baset, jazvečík a welšský korgi. K iným plemenám s predispozíciou patrí nemecký ovčiak, bernardín, dalmatín, doberman pinčer a zlatý retríver. Na základe štúdií je však jednoznačné, že ich výskyt je s najvyššou prevalenciou u plemena nemecký ovčiak a jazvečík5.

V súvislosti s pohlavím a výskytom dermoidu sa nedá jednoznačne stanoviť pohlavná predispozícia. Pokiaľ v jednej štúdii bol výskyt dermoidu zaznamenaný u 77% súk, v inej štúdii sa jeho výskyt evidoval u 65 % psov, samcov. Tiež výskyt na pravom alebo ľavom oku nebol s prevahou niektorého oka jednoznačne potvrdený.

Je zaujímavé, že mnoho dermoidov v humánnej medicíne je diagnostikovaných v súvislosti s iným konkurenčným ochorením, ktorým je Goldenharsov syndróm, postihujúcim mnoho iných orgánov a tkanív. Medzi postihnuté orgány patrí v prvom rade srdce, potom oči, uši, pery, jazyk a podnebie. Kardiovaskulárne ochorenie bolo v tejto súvislosti diagnostikované ako konkurenčné ochorenie len u herefordského dobytka a ťavy 6,7,8.

U psov, v súvislosti s dermoidom, sa stretávame s výskytom iných očných abnormalít ako napríklad perzistentná pupilárna membrána/PPM (iris – iris, a iris – predné puzdro šošovky).

Chirurgická terapia dermoidu

Pre dermoid je indikovaná výlučne chirurgická/ mikrochirugická excízia útvaru. Precízna chirurgická extirpácia celého útvaru a následná rekonštrukcia poškodeného tkaniva zabezpečí trvalý operačný úspech.

Aj keď pooperačné komplikácie sú minimálne, je potrebné počas operácie dbať na to, aby bolo celé tkanivo dermoidu odstránené, nakoľko jeho zbytky môžu opakovane poškodiť okolité tkanivo oka. Boli opísané prípady, kedy pri nedôslednom odstránení dermoidu došlo k jeho opakovanému rastu a bola potrebná reoperácia.

Pokiaľ sa odstraňuje spojovkový dermoid, odporúča sa vykonať laterálnu kantotómiu na lepšiu vizualizáciu operačného poľa s možnosťou úplného odstránenia dermoidu.

Pri výskyte dermoidu na rohovke je potrebné už pred operáciou počítať s tým, že u hlboko lokalizovaných dermoidov bude potrebné prekryť odhalenú časť rohovky po keratektómii spojovkovým štepom. Je však veľmi komplikované presne stanoviť hĺbku keratektómie ešte pred operáciou9,10.

Dobrou alternatívou spojovkového štepu sú xenológne transplantáty z amnionu, submukózy čreva alebo submukózy močového mechúra. Ich výhodou v porovnaním so spojovkovým štepom je lepšia transparentnosť rohovky v mieste defektu. Okrem iného aplikácia amnionu po keratektómii výrazne podporuje hojenie rohovky11,12.

Post operačná starostlivosť je štandardná a predstavuje ochranu oka – ochranným golierom, celkovú aplikáciu nesteroidných antiflogistík, lokálne aplikáciu antibiotík a kvapiek podporujúcich hojenie rohovky/ spojovky.

Pokiaľ sa rohovka preštepila autológnym transplantátom je doba hojenia dlhšia, a to 6 – 8 týždňov, pri xenológnych transplantátoch je rohovka zhojená v priebehu 4 týždňov. Po celú dobu terapie musí mať pacient na hlave ochranný golier, aj keď nevykazuje žiadnu iritáciu operovaného oka13.

Záver

Aj keď dermoid nepatrí k častým ochoreniam oka, jeho včasná diagnostika a precízne vykonanie chirurgického zákroku môže často zachrániť zrak u postihnutého jedinca. Terapia dermoidu patrí k stredne komplikovaným až komplikovaným mikrochirurgickým zákrokom v závislosti od jeho lokalizácie vyžaduje dobré mikrochurirgicko – oftalmologické znalosti. Pacienti s rohovkovým dermoidov by mali byť jednoznačne referovaný na oftalmologické pracovisko.

Poďakovanie

Táto práca vznikla vďaka podpore : VEGA 1/0479/18 a v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach (MediPark, Košice), kód ITMS 26220220185, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Literatúra

  1. Slatter D. Fundamentals of Veterinary Ophthalmology. 3rd ed. pp. 208, Saunders, Philadelphia, 2001
  2. Balland O, Raymond I, Mathieson I a kol.: Canine bilateral conjunctivo – palpebral dermoid: Description of two clinical cases and discussion of the relevance terminology. Case Rep Vet Med. 2015; 2015: 1 – 6
  3. Lee, J.I., M.J. Kim and I.H. Kim, 2005. Surgical correction of corneal dermoid in a dog. Journal of Veterinary Science, 6(4): 369-370.
  4. Gelatt, K.N., 1971. Bilateral corneal dermoids and distichiasis in a dog. Veterinary Medicine, Small Animal Clinician, 66(7): 658-659
  5. Brudenall, D.K., M.E. Bernays and R.L. Peiffer, finding was recorded [3, 23]. 2007. Central corneal dermoid in a Labrador retriever puppy. Journal of Small Animal practice; 48(10): 588-590
  6. Brudenall, D.K., D.A. Ward, L.A. Kerr and S.J. Newman, 2008. Bilateral corneoconjunctival dermoid and nasal choristomas in a calf. Veterinary Ophthalmology, 11(3): 202-206.
  7. Otto, G., N.S. Lipman and J.C. Murphy, 1991. Corneal dermoid in a hairless guinea pig. Animal Science, 41(2): 171-172.
  8. Wappler, O., I. Allgoewer and E.H. Schaeffer, 2002. Conjunctival dermoid in two guinea pigs: a case report. Veterinary Ophthalmology, 5(3): 245-248.
  9. Bodh D, Singh K, Gopinathan A, Sangeetha P, Amarpal, Singh KP. Surgical correction of ocular dermoids in six dogs. Indian J Canine Pract. 2015; 7(1):71-73.
  10. Roh YS, Gi DB, Lim CW, Kim B. Asymmetrical ocular dermoid in native Korean cattle. J Anim. Plant Sci. 2014; 24(3):976-978.
  11. Glaze MB. Congenital and hereditary ocular abnormalities in cats. Clinical Techniques in Small Animal Practice. 2005; 20(2):74-82.
  12. Greenberg SM, Plummer CE, Brooks DE, Craft SL, Conway JA. Third eyelid dermoid in a horse. Vet. Ophthalmol. 2012; 15(5):351-354.
  13. Abu-Seida AM. Corneal Dermoid in dogs and Cats: A Case Series and Review of Literature Global Veterinaria. 2014; 13 (2):184-188.
  14. Pandey SS, Bharti B, Patidar A, Shukla N. Surgical correction of cornel dermoid in a cross bred calf. Vet. Practioner. 2011; 12(1):32-33.
Oci-Vet © 2020 by 8Siblings & Barbora Kopnická
TOP